Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
träne
du
tränest
er/sie/es
träne
wir
tränen
ihr
tränet
sie/Sie
tränen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getränt
du
habest getränt
er/sie/es
habe getränt
wir
haben getränt
ihr
habet getränt
sie/Sie
haben getränt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tränen
du
werdest tränen
er/sie/es
werde tränen
wir
werden tränen
ihr
werdet tränen
sie/Sie
werden tränen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getränt haben
du
werdest getränt haben
er/sie/es
werde getränt haben
wir
werden getränt haben
ihr
werdet getränt haben
sie/Sie
werden getränt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tränte
du
träntest
er/sie/es
tränte
wir
tränten
ihr
träntet
sie/Sie
tränten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getränt
du
hättest getränt
er/sie/es
hätte getränt
wir
hätten getränt
ihr
hättet getränt
sie/Sie
hätten getränt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tränen
du
würdest tränen
er/sie/es
würde tränen
wir
würden tränen
ihr
würdet tränen
sie/Sie
würden tränen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getränt haben
du
würdest getränt haben
er/sie/es
würde getränt haben
wir
würden getränt haben
ihr
würdet getränt haben
sie/Sie
würden getränt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tränen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
