Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trinke
du
trinkest
er/sie/es
trinke
wir
trinken
ihr
trinket
sie/Sie
trinken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getrunken
du
habest getrunken
er/sie/es
habe getrunken
wir
haben getrunken
ihr
habet getrunken
sie/Sie
haben getrunken
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trinken
du
werdest trinken
er/sie/es
werde trinken
wir
werden trinken
ihr
werdet trinken
sie/Sie
werden trinken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getrunken haben
du
werdest getrunken haben
er/sie/es
werde getrunken haben
wir
werden getrunken haben
ihr
werdet getrunken haben
sie/Sie
werden getrunken haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tränke
du
tränkest; tränkst
er/sie/es
tränke
wir
tränken
ihr
tränket; tränkt
sie/Sie
tränken
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getrunken
du
hättest getrunken
er/sie/es
hätte getrunken
wir
hätten getrunken
ihr
hättet getrunken
sie/Sie
hätten getrunken
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trinken
du
würdest trinken
er/sie/es
würde trinken
wir
würden trinken
ihr
würdet trinken
sie/Sie
würden trinken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getrunken haben
du
würdest getrunken haben
er/sie/es
würde getrunken haben
wir
würden getrunken haben
ihr
würdet getrunken haben
sie/Sie
würden getrunken haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [trinken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
