Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trockne
du
trocknest
er/sie/es
trockne
wir
trocknen
ihr
trocknet
sie/Sie
trocknen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getrocknet
du
habest getrocknet
er/sie/es
habe getrocknet
wir
haben getrocknet
ihr
habet getrocknet
sie/Sie
haben getrocknet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trocknen
du
werdest trocknen
er/sie/es
werde trocknen
wir
werden trocknen
ihr
werdet trocknen
sie/Sie
werden trocknen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getrocknet haben
du
werdest getrocknet haben
er/sie/es
werde getrocknet haben
wir
werden getrocknet haben
ihr
werdet getrocknet haben
sie/Sie
werden getrocknet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
trocknete
du
trocknetest
er/sie/es
trocknete
wir
trockneten
ihr
trocknetet
sie/Sie
trockneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getrocknet
du
hättest getrocknet
er/sie/es
hätte getrocknet
wir
hätten getrocknet
ihr
hättet getrocknet
sie/Sie
hätten getrocknet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trocknen
du
würdest trocknen
er/sie/es
würde trocknen
wir
würden trocknen
ihr
würdet trocknen
sie/Sie
würden trocknen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getrocknet haben
du
würdest getrocknet haben
er/sie/es
würde getrocknet haben
wir
würden getrocknet haben
ihr
würdet getrocknet haben
sie/Sie
würden getrocknet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [trocknen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
