Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überrede
du
überredest
er/sie/es
überrede
wir
überreden
ihr
überredet
sie/Sie
überreden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überredet
du
habest überredet
er/sie/es
habe überredet
wir
haben überredet
ihr
habet überredet
sie/Sie
haben überredet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überreden
du
werdest überreden
er/sie/es
werde überreden
wir
werden überreden
ihr
werdet überreden
sie/Sie
werden überreden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überredet haben
du
werdest überredet haben
er/sie/es
werde überredet haben
wir
werden überredet haben
ihr
werdet überredet haben
sie/Sie
werden überredet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überredete
du
überredetest
er/sie/es
überredete
wir
überredeten
ihr
überredetet
sie/Sie
überredeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überredet
du
hättest überredet
er/sie/es
hätte überredet
wir
hätten überredet
ihr
hättet überredet
sie/Sie
hätten überredet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überreden
du
würdest überreden
er/sie/es
würde überreden
wir
würden überreden
ihr
würdet überreden
sie/Sie
würden überreden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überredet haben
du
würdest überredet haben
er/sie/es
würde überredet haben
wir
würden überredet haben
ihr
würdet überredet haben
sie/Sie
würden überredet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überreden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
