Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vergrabe
du
vergrabest
er/sie/es
vergrabe
wir
vergraben
ihr
vergrabet
sie/Sie
vergraben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vergraben
du
habest vergraben
er/sie/es
habe vergraben
wir
haben vergraben
ihr
habet vergraben
sie/Sie
haben vergraben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vergraben
du
werdest vergraben
er/sie/es
werde vergraben
wir
werden vergraben
ihr
werdet vergraben
sie/Sie
werden vergraben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vergraben haben
du
werdest vergraben haben
er/sie/es
werde vergraben haben
wir
werden vergraben haben
ihr
werdet vergraben haben
sie/Sie
werden vergraben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vergrübe
du
vergrübest; vergrübst
er/sie/es
vergrübe
wir
vergrüben
ihr
vergrübet; vergrübt
sie/Sie
vergrüben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vergraben
du
hättest vergraben
er/sie/es
hätte vergraben
wir
hätten vergraben
ihr
hättet vergraben
sie/Sie
hätten vergraben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vergraben
du
würdest vergraben
er/sie/es
würde vergraben
wir
würden vergraben
ihr
würdet vergraben
sie/Sie
würden vergraben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vergraben haben
du
würdest vergraben haben
er/sie/es
würde vergraben haben
wir
würden vergraben haben
ihr
würdet vergraben haben
sie/Sie
würden vergraben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vergraben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
