Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verhindere
du
verhinderst
er/sie/es
verhindere
wir
verhindern
ihr
verhindert
sie/Sie
verhindern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verhindert
du
habest verhindert
er/sie/es
habe verhindert
wir
haben verhindert
ihr
habet verhindert
sie/Sie
haben verhindert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verhindern
du
werdest verhindern
er/sie/es
werde verhindern
wir
werden verhindern
ihr
werdet verhindern
sie/Sie
werden verhindern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verhindert haben
du
werdest verhindert haben
er/sie/es
werde verhindert haben
wir
werden verhindert haben
ihr
werdet verhindert haben
sie/Sie
werden verhindert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verhinderte
du
verhindertest
er/sie/es
verhinderte
wir
verhinderten
ihr
verhindertet
sie/Sie
verhinderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verhindert
du
hättest verhindert
er/sie/es
hätte verhindert
wir
hätten verhindert
ihr
hättet verhindert
sie/Sie
hätten verhindert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verhindern
du
würdest verhindern
er/sie/es
würde verhindern
wir
würden verhindern
ihr
würdet verhindern
sie/Sie
würden verhindern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verhindert haben
du
würdest verhindert haben
er/sie/es
würde verhindert haben
wir
würden verhindert haben
ihr
würdet verhindert haben
sie/Sie
würden verhindert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verhindern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
