Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vermische
du
vermischest
er/sie/es
vermische
wir
vermischen
ihr
vermischet
sie/Sie
vermischen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vermischt
du
habest vermischt
er/sie/es
habe vermischt
wir
haben vermischt
ihr
habet vermischt
sie/Sie
haben vermischt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vermischen
du
werdest vermischen
er/sie/es
werde vermischen
wir
werden vermischen
ihr
werdet vermischen
sie/Sie
werden vermischen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vermischt haben
du
werdest vermischt haben
er/sie/es
werde vermischt haben
wir
werden vermischt haben
ihr
werdet vermischt haben
sie/Sie
werden vermischt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vermischte
du
vermischtest
er/sie/es
vermischte
wir
vermischten
ihr
vermischtet
sie/Sie
vermischten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vermischt
du
hättest vermischt
er/sie/es
hätte vermischt
wir
hätten vermischt
ihr
hättet vermischt
sie/Sie
hätten vermischt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vermischen
du
würdest vermischen
er/sie/es
würde vermischen
wir
würden vermischen
ihr
würdet vermischen
sie/Sie
würden vermischen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vermischt haben
du
würdest vermischt haben
er/sie/es
würde vermischt haben
wir
würden vermischt haben
ihr
würdet vermischt haben
sie/Sie
würden vermischt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vermischen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
