Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verschärfe
du
verschärfest
er/sie/es
verschärfe
wir
verschärfen
ihr
verschärfet
sie/Sie
verschärfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verschärft
du
habest verschärft
er/sie/es
habe verschärft
wir
haben verschärft
ihr
habet verschärft
sie/Sie
haben verschärft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verschärfen
du
werdest verschärfen
er/sie/es
werde verschärfen
wir
werden verschärfen
ihr
werdet verschärfen
sie/Sie
werden verschärfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verschärft haben
du
werdest verschärft haben
er/sie/es
werde verschärft haben
wir
werden verschärft haben
ihr
werdet verschärft haben
sie/Sie
werden verschärft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verschärfte
du
verschärftest
er/sie/es
verschärfte
wir
verschärften
ihr
verschärftet
sie/Sie
verschärften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verschärft
du
hättest verschärft
er/sie/es
hätte verschärft
wir
hätten verschärft
ihr
hättet verschärft
sie/Sie
hätten verschärft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verschärfen
du
würdest verschärfen
er/sie/es
würde verschärfen
wir
würden verschärfen
ihr
würdet verschärfen
sie/Sie
würden verschärfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verschärft haben
du
würdest verschärft haben
er/sie/es
würde verschärft haben
wir
würden verschärft haben
ihr
würdet verschärft haben
sie/Sie
würden verschärft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verschärfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
