Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verschlechtere
du
verschlechterst
er/sie/es
verschlechtere
wir
verschlechtern
ihr
verschlechtert
sie/Sie
verschlechtern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verschlechtert
du
habest verschlechtert
er/sie/es
habe verschlechtert
wir
haben verschlechtert
ihr
habet verschlechtert
sie/Sie
haben verschlechtert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verschlechtern
du
werdest verschlechtern
er/sie/es
werde verschlechtern
wir
werden verschlechtern
ihr
werdet verschlechtern
sie/Sie
werden verschlechtern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verschlechtert haben
du
werdest verschlechtert haben
er/sie/es
werde verschlechtert haben
wir
werden verschlechtert haben
ihr
werdet verschlechtert haben
sie/Sie
werden verschlechtert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verschlechterte
du
verschlechtertest
er/sie/es
verschlechterte
wir
verschlechterten
ihr
verschlechtertet
sie/Sie
verschlechterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verschlechtert
du
hättest verschlechtert
er/sie/es
hätte verschlechtert
wir
hätten verschlechtert
ihr
hättet verschlechtert
sie/Sie
hätten verschlechtert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verschlechtern
du
würdest verschlechtern
er/sie/es
würde verschlechtern
wir
würden verschlechtern
ihr
würdet verschlechtern
sie/Sie
würden verschlechtern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verschlechtert haben
du
würdest verschlechtert haben
er/sie/es
würde verschlechtert haben
wir
würden verschlechtert haben
ihr
würdet verschlechtert haben
sie/Sie
würden verschlechtert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verschlechtern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
