Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
versehe
du
versehest
er/sie/es
versehe
wir
versehen
ihr
versehet
sie/Sie
versehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe versehen
du
habest versehen
er/sie/es
habe versehen
wir
haben versehen
ihr
habet versehen
sie/Sie
haben versehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde versehen
du
werdest versehen
er/sie/es
werde versehen
wir
werden versehen
ihr
werdet versehen
sie/Sie
werden versehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde versehen haben
du
werdest versehen haben
er/sie/es
werde versehen haben
wir
werden versehen haben
ihr
werdet versehen haben
sie/Sie
werden versehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
versähe
du
versähest; versähst
er/sie/es
versähe
wir
versähen
ihr
versähet; versäht
sie/Sie
versähen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte versehen
du
hättest versehen
er/sie/es
hätte versehen
wir
hätten versehen
ihr
hättet versehen
sie/Sie
hätten versehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde versehen
du
würdest versehen
er/sie/es
würde versehen
wir
würden versehen
ihr
würdet versehen
sie/Sie
würden versehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde versehen haben
du
würdest versehen haben
er/sie/es
würde versehen haben
wir
würden versehen haben
ihr
würdet versehen haben
sie/Sie
würden versehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [versehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
