Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
versetze
du
versetzest
er/sie/es
versetze
wir
versetzen
ihr
versetzet
sie/Sie
versetzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe versetzt
du
habest versetzt
er/sie/es
habe versetzt
wir
haben versetzt
ihr
habet versetzt
sie/Sie
haben versetzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde versetzen
du
werdest versetzen
er/sie/es
werde versetzen
wir
werden versetzen
ihr
werdet versetzen
sie/Sie
werden versetzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde versetzt haben
du
werdest versetzt haben
er/sie/es
werde versetzt haben
wir
werden versetzt haben
ihr
werdet versetzt haben
sie/Sie
werden versetzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
versetzte
du
versetztest
er/sie/es
versetzte
wir
versetzten
ihr
versetztet
sie/Sie
versetzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte versetzt
du
hättest versetzt
er/sie/es
hätte versetzt
wir
hätten versetzt
ihr
hättet versetzt
sie/Sie
hätten versetzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde versetzen
du
würdest versetzen
er/sie/es
würde versetzen
wir
würden versetzen
ihr
würdet versetzen
sie/Sie
würden versetzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde versetzt haben
du
würdest versetzt haben
er/sie/es
würde versetzt haben
wir
würden versetzt haben
ihr
würdet versetzt haben
sie/Sie
würden versetzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [versetzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
