Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verwalte
du
verwaltest
er/sie/es
verwalte
wir
verwalten
ihr
verwaltet
sie/Sie
verwalten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verwaltet
du
habest verwaltet
er/sie/es
habe verwaltet
wir
haben verwaltet
ihr
habet verwaltet
sie/Sie
haben verwaltet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verwalten
du
werdest verwalten
er/sie/es
werde verwalten
wir
werden verwalten
ihr
werdet verwalten
sie/Sie
werden verwalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verwaltet haben
du
werdest verwaltet haben
er/sie/es
werde verwaltet haben
wir
werden verwaltet haben
ihr
werdet verwaltet haben
sie/Sie
werden verwaltet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verwaltete
du
verwaltetest
er/sie/es
verwaltete
wir
verwalteten
ihr
verwaltetet
sie/Sie
verwalteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verwaltet
du
hättest verwaltet
er/sie/es
hätte verwaltet
wir
hätten verwaltet
ihr
hättet verwaltet
sie/Sie
hätten verwaltet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verwalten
du
würdest verwalten
er/sie/es
würde verwalten
wir
würden verwalten
ihr
würdet verwalten
sie/Sie
würden verwalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verwaltet haben
du
würdest verwaltet haben
er/sie/es
würde verwaltet haben
wir
würden verwaltet haben
ihr
würdet verwaltet haben
sie/Sie
würden verwaltet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verwalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
