Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verwerfe
du
verwerfest
er/sie/es
verwerfe
wir
verwerfen
ihr
verwerfet
sie/Sie
verwerfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verworfen
du
habest verworfen
er/sie/es
habe verworfen
wir
haben verworfen
ihr
habet verworfen
sie/Sie
haben verworfen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verwerfen
du
werdest verwerfen
er/sie/es
werde verwerfen
wir
werden verwerfen
ihr
werdet verwerfen
sie/Sie
werden verwerfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verworfen haben
du
werdest verworfen haben
er/sie/es
werde verworfen haben
wir
werden verworfen haben
ihr
werdet verworfen haben
sie/Sie
werden verworfen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verwürfe
du
verwürfest; verwürfst
er/sie/es
verwürfe
wir
verwürfen
ihr
verwürfet; verwürft
sie/Sie
verwürfen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verworfen
du
hättest verworfen
er/sie/es
hätte verworfen
wir
hätten verworfen
ihr
hättet verworfen
sie/Sie
hätten verworfen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verwerfen
du
würdest verwerfen
er/sie/es
würde verwerfen
wir
würden verwerfen
ihr
würdet verwerfen
sie/Sie
würden verwerfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verworfen haben
du
würdest verworfen haben
er/sie/es
würde verworfen haben
wir
würden verworfen haben
ihr
würdet verworfen haben
sie/Sie
würden verworfen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verwerfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
