Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verzichte
du
verzichtest
er/sie/es
verzichte
wir
verzichten
ihr
verzichtet
sie/Sie
verzichten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verzichtet
du
habest verzichtet
er/sie/es
habe verzichtet
wir
haben verzichtet
ihr
habet verzichtet
sie/Sie
haben verzichtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verzichten
du
werdest verzichten
er/sie/es
werde verzichten
wir
werden verzichten
ihr
werdet verzichten
sie/Sie
werden verzichten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verzichtet haben
du
werdest verzichtet haben
er/sie/es
werde verzichtet haben
wir
werden verzichtet haben
ihr
werdet verzichtet haben
sie/Sie
werden verzichtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verzichtete
du
verzichtetest
er/sie/es
verzichtete
wir
verzichteten
ihr
verzichtetet
sie/Sie
verzichteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verzichtet
du
hättest verzichtet
er/sie/es
hätte verzichtet
wir
hätten verzichtet
ihr
hättet verzichtet
sie/Sie
hätten verzichtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verzichten
du
würdest verzichten
er/sie/es
würde verzichten
wir
würden verzichten
ihr
würdet verzichten
sie/Sie
würden verzichten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verzichtet haben
du
würdest verzichtet haben
er/sie/es
würde verzichtet haben
wir
würden verzichtet haben
ihr
würdet verzichtet haben
sie/Sie
würden verzichtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verzichten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
