Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reite vorbei
du
reitest vorbei
er/sie/es
reite vorbei
wir
reiten vorbei
ihr
reitet vorbei
sie/Sie
reiten vorbei
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei vorbeigeritten
du
seiest vorbeigeritten; seist vorbeigeritten
er/sie/es
sei vorbeigeritten
wir
seien vorbeigeritten
ihr
seiet vorbeigeritten
sie/Sie
seien vorbeigeritten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vorbeireiten
du
werdest vorbeireiten
er/sie/es
werde vorbeireiten
wir
werden vorbeireiten
ihr
werdet vorbeireiten
sie/Sie
werden vorbeireiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vorbeigeritten sein
du
werdest vorbeigeritten sein
er/sie/es
werde vorbeigeritten sein
wir
werden vorbeigeritten sein
ihr
werdet vorbeigeritten sein
sie/Sie
werden vorbeigeritten sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ritte vorbei
du
rittest vorbei
er/sie/es
ritte vorbei
wir
ritten vorbei
ihr
rittet vorbei
sie/Sie
ritten vorbei
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre vorbeigeritten
du
wärest vorbeigeritten
er/sie/es
wäre vorbeigeritten
wir
wären vorbeigeritten
ihr
wäret vorbeigeritten
sie/Sie
wären vorbeigeritten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vorbeireiten
du
würdest vorbeireiten
er/sie/es
würde vorbeireiten
wir
würden vorbeireiten
ihr
würdet vorbeireiten
sie/Sie
würden vorbeireiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vorbeigeritten sein
du
würdest vorbeigeritten sein
er/sie/es
würde vorbeigeritten sein
wir
würden vorbeigeritten sein
ihr
würdet vorbeigeritten sein
sie/Sie
würden vorbeigeritten sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vorbeireiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
