Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
weite
du
weitest
er/sie/es
weite
wir
weiten
ihr
weitet
sie/Sie
weiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geweitet
du
habest geweitet
er/sie/es
habe geweitet
wir
haben geweitet
ihr
habet geweitet
sie/Sie
haben geweitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde weiten
du
werdest weiten
er/sie/es
werde weiten
wir
werden weiten
ihr
werdet weiten
sie/Sie
werden weiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geweitet haben
du
werdest geweitet haben
er/sie/es
werde geweitet haben
wir
werden geweitet haben
ihr
werdet geweitet haben
sie/Sie
werden geweitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
weitete
du
weitetest
er/sie/es
weitete
wir
weiteten
ihr
weitetet
sie/Sie
weiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geweitet
du
hättest geweitet
er/sie/es
hätte geweitet
wir
hätten geweitet
ihr
hättet geweitet
sie/Sie
hätten geweitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde weiten
du
würdest weiten
er/sie/es
würde weiten
wir
würden weiten
ihr
würdet weiten
sie/Sie
würden weiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geweitet haben
du
würdest geweitet haben
er/sie/es
würde geweitet haben
wir
würden geweitet haben
ihr
würdet geweitet haben
sie/Sie
würden geweitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [weiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
