Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
widme
du
widmest
er/sie/es
widme
wir
widmen
ihr
widmet
sie/Sie
widmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewidmet
du
habest gewidmet
er/sie/es
habe gewidmet
wir
haben gewidmet
ihr
habet gewidmet
sie/Sie
haben gewidmet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde widmen
du
werdest widmen
er/sie/es
werde widmen
wir
werden widmen
ihr
werdet widmen
sie/Sie
werden widmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewidmet haben
du
werdest gewidmet haben
er/sie/es
werde gewidmet haben
wir
werden gewidmet haben
ihr
werdet gewidmet haben
sie/Sie
werden gewidmet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
widmete
du
widmetest
er/sie/es
widmete
wir
widmeten
ihr
widmetet
sie/Sie
widmeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewidmet
du
hättest gewidmet
er/sie/es
hätte gewidmet
wir
hätten gewidmet
ihr
hättet gewidmet
sie/Sie
hätten gewidmet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde widmen
du
würdest widmen
er/sie/es
würde widmen
wir
würden widmen
ihr
würdet widmen
sie/Sie
würden widmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewidmet haben
du
würdest gewidmet haben
er/sie/es
würde gewidmet haben
wir
würden gewidmet haben
ihr
würdet gewidmet haben
sie/Sie
würden gewidmet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [widmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.