Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
würze
du
würzest
er/sie/es
würze
wir
würzen
ihr
würzet
sie/Sie
würzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewürzt
du
habest gewürzt
er/sie/es
habe gewürzt
wir
haben gewürzt
ihr
habet gewürzt
sie/Sie
haben gewürzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde würzen
du
werdest würzen
er/sie/es
werde würzen
wir
werden würzen
ihr
werdet würzen
sie/Sie
werden würzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewürzt haben
du
werdest gewürzt haben
er/sie/es
werde gewürzt haben
wir
werden gewürzt haben
ihr
werdet gewürzt haben
sie/Sie
werden gewürzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
würzte
du
würztest
er/sie/es
würzte
wir
würzten
ihr
würztet
sie/Sie
würzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewürzt
du
hättest gewürzt
er/sie/es
hätte gewürzt
wir
hätten gewürzt
ihr
hättet gewürzt
sie/Sie
hätten gewürzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde würzen
du
würdest würzen
er/sie/es
würde würzen
wir
würden würzen
ihr
würdet würzen
sie/Sie
würden würzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewürzt haben
du
würdest gewürzt haben
er/sie/es
würde gewürzt haben
wir
würden gewürzt haben
ihr
würdet gewürzt haben
sie/Sie
würden gewürzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [würzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
