Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zapfe ab
du
zapfest ab
er/sie/es
zapfe ab
wir
zapfen ab
ihr
zapfet ab
sie/Sie
zapfen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgezapft
du
habest abgezapft
er/sie/es
habe abgezapft
wir
haben abgezapft
ihr
habet abgezapft
sie/Sie
haben abgezapft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abzapfen
du
werdest abzapfen
er/sie/es
werde abzapfen
wir
werden abzapfen
ihr
werdet abzapfen
sie/Sie
werden abzapfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgezapft haben
du
werdest abgezapft haben
er/sie/es
werde abgezapft haben
wir
werden abgezapft haben
ihr
werdet abgezapft haben
sie/Sie
werden abgezapft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zapfte ab
du
zapftest ab
er/sie/es
zapfte ab
wir
zapften ab
ihr
zapftet ab
sie/Sie
zapften ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgezapft
du
hättest abgezapft
er/sie/es
hätte abgezapft
wir
hätten abgezapft
ihr
hättet abgezapft
sie/Sie
hätten abgezapft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abzapfen
du
würdest abzapfen
er/sie/es
würde abzapfen
wir
würden abzapfen
ihr
würdet abzapfen
sie/Sie
würden abzapfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgezapft haben
du
würdest abgezapft haben
er/sie/es
würde abgezapft haben
wir
würden abgezapft haben
ihr
würdet abgezapft haben
sie/Sie
würden abgezapft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zapfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
