Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zerfahre
du
zerfahrest
er/sie/es
zerfahre
wir
zerfahren
ihr
zerfahret
sie/Sie
zerfahren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zerfahren
du
habest zerfahren
er/sie/es
habe zerfahren
wir
haben zerfahren
ihr
habet zerfahren
sie/Sie
haben zerfahren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zerfahren
du
werdest zerfahren
er/sie/es
werde zerfahren
wir
werden zerfahren
ihr
werdet zerfahren
sie/Sie
werden zerfahren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zerfahren haben
du
werdest zerfahren haben
er/sie/es
werde zerfahren haben
wir
werden zerfahren haben
ihr
werdet zerfahren haben
sie/Sie
werden zerfahren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zerführe
du
zerführest; zerführst
er/sie/es
zerführe
wir
zerführen
ihr
zerführet; zerführt
sie/Sie
zerführen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zerfahren
du
hättest zerfahren
er/sie/es
hätte zerfahren
wir
hätten zerfahren
ihr
hättet zerfahren
sie/Sie
hätten zerfahren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zerfahren
du
würdest zerfahren
er/sie/es
würde zerfahren
wir
würden zerfahren
ihr
würdet zerfahren
sie/Sie
würden zerfahren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zerfahren haben
du
würdest zerfahren haben
er/sie/es
würde zerfahren haben
wir
würden zerfahren haben
ihr
würdet zerfahren haben
sie/Sie
würden zerfahren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zerfahren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
