Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
greife zu
du
greifest zu
er/sie/es
greife zu
wir
greifen zu
ihr
greifet zu
sie/Sie
greifen zu
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zugegriffen
du
habest zugegriffen
er/sie/es
habe zugegriffen
wir
haben zugegriffen
ihr
habet zugegriffen
sie/Sie
haben zugegriffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zugreifen
du
werdest zugreifen
er/sie/es
werde zugreifen
wir
werden zugreifen
ihr
werdet zugreifen
sie/Sie
werden zugreifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zugegriffen haben
du
werdest zugegriffen haben
er/sie/es
werde zugegriffen haben
wir
werden zugegriffen haben
ihr
werdet zugegriffen haben
sie/Sie
werden zugegriffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
griffe zu
du
griffest zu
er/sie/es
griffe zu
wir
griffen zu
ihr
griffet zu
sie/Sie
griffen zu
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zugegriffen
du
hättest zugegriffen
er/sie/es
hätte zugegriffen
wir
hätten zugegriffen
ihr
hättet zugegriffen
sie/Sie
hätten zugegriffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zugreifen
du
würdest zugreifen
er/sie/es
würde zugreifen
wir
würden zugreifen
ihr
würdet zugreifen
sie/Sie
würden zugreifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zugegriffen haben
du
würdest zugegriffen haben
er/sie/es
würde zugegriffen haben
wir
würden zugegriffen haben
ihr
würdet zugegriffen haben
sie/Sie
würden zugegriffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zugreifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
