Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
halte an
du
haltest an
er/sie/es
halte an
wir
halten an
ihr
haltet an
sie/Sie
halten an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angehalten
du
habest angehalten
er/sie/es
habe angehalten
wir
haben angehalten
ihr
habet angehalten
sie/Sie
haben angehalten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anhalten
du
werdest anhalten
er/sie/es
werde anhalten
wir
werden anhalten
ihr
werdet anhalten
sie/Sie
werden anhalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angehalten haben
du
werdest angehalten haben
er/sie/es
werde angehalten haben
wir
werden angehalten haben
ihr
werdet angehalten haben
sie/Sie
werden angehalten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hielte an
du
hieltest an
er/sie/es
hielte an
wir
hielten an
ihr
hieltet an
sie/Sie
hielten an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angehalten
du
hättest angehalten
er/sie/es
hätte angehalten
wir
hätten angehalten
ihr
hättet angehalten
sie/Sie
hätten angehalten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anhalten
du
würdest anhalten
er/sie/es
würde anhalten
wir
würden anhalten
ihr
würdet anhalten
sie/Sie
würden anhalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angehalten haben
du
würdest angehalten haben
er/sie/es
würde angehalten haben
wir
würden angehalten haben
ihr
würdet angehalten haben
sie/Sie
würden angehalten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anhalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
