Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bearbeite
du
bearbeitest
er/sie/es
bearbeite
wir
bearbeiten
ihr
bearbeitet
sie/Sie
bearbeiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bearbeitet
du
habest bearbeitet
er/sie/es
habe bearbeitet
wir
haben bearbeitet
ihr
habet bearbeitet
sie/Sie
haben bearbeitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bearbeiten
du
werdest bearbeiten
er/sie/es
werde bearbeiten
wir
werden bearbeiten
ihr
werdet bearbeiten
sie/Sie
werden bearbeiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bearbeitet haben
du
werdest bearbeitet haben
er/sie/es
werde bearbeitet haben
wir
werden bearbeitet haben
ihr
werdet bearbeitet haben
sie/Sie
werden bearbeitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bearbeitete
du
bearbeitetest
er/sie/es
bearbeitete
wir
bearbeiteten
ihr
bearbeitetet
sie/Sie
bearbeiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bearbeitet
du
hättest bearbeitet
er/sie/es
hätte bearbeitet
wir
hätten bearbeitet
ihr
hättet bearbeitet
sie/Sie
hätten bearbeitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bearbeiten
du
würdest bearbeiten
er/sie/es
würde bearbeiten
wir
würden bearbeiten
ihr
würdet bearbeiten
sie/Sie
würden bearbeiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bearbeitet haben
du
würdest bearbeitet haben
er/sie/es
würde bearbeitet haben
wir
würden bearbeitet haben
ihr
würdet bearbeitet haben
sie/Sie
würden bearbeitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bearbeiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
