Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bedauere
du
bedauerest
er/sie/es
bedauere; bedaure
wir
bedaueren
ihr
bedaueret
sie/Sie
bedaueren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bedauert
du
habest bedauert
er/sie/es
habe bedauert
wir
haben bedauert
ihr
habet bedauert
sie/Sie
haben bedauert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bedauern
du
werdest bedauern
er/sie/es
werde bedauern
wir
werden bedauern
ihr
werdet bedauern
sie/Sie
werden bedauern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bedauert haben
du
werdest bedauert haben
er/sie/es
werde bedauert haben
wir
werden bedauert haben
ihr
werdet bedauert haben
sie/Sie
werden bedauert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bedauerte
du
bedauertest
er/sie/es
bedauerte
wir
bedauerten
ihr
bedauertet
sie/Sie
bedauerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bedauert
du
hättest bedauert
er/sie/es
hätte bedauert
wir
hätten bedauert
ihr
hättet bedauert
sie/Sie
hätten bedauert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bedauern
du
würdest bedauern
er/sie/es
würde bedauern
wir
würden bedauern
ihr
würdet bedauern
sie/Sie
würden bedauern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bedauert haben
du
würdest bedauert haben
er/sie/es
würde bedauert haben
wir
würden bedauert haben
ihr
würdet bedauert haben
sie/Sie
würden bedauert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bedauern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
