Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
belasse
du
belassest
er/sie/es
belasse
wir
belassen
ihr
belasset
sie/Sie
belassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe belassen
du
habest belassen
er/sie/es
habe belassen
wir
haben belassen
ihr
habet belassen
sie/Sie
haben belassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde belassen
du
werdest belassen
er/sie/es
werde belassen
wir
werden belassen
ihr
werdet belassen
sie/Sie
werden belassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde belassen haben
du
werdest belassen haben
er/sie/es
werde belassen haben
wir
werden belassen haben
ihr
werdet belassen haben
sie/Sie
werden belassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beließe
du
beließest
er/sie/es
beließe
wir
beließen
ihr
beließet
sie/Sie
beließen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte belassen
du
hättest belassen
er/sie/es
hätte belassen
wir
hätten belassen
ihr
hättet belassen
sie/Sie
hätten belassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde belassen
du
würdest belassen
er/sie/es
würde belassen
wir
würden belassen
ihr
würdet belassen
sie/Sie
würden belassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde belassen haben
du
würdest belassen haben
er/sie/es
würde belassen haben
wir
würden belassen haben
ihr
würdet belassen haben
sie/Sie
würden belassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [belassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
