Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bestehe
du
bestehest
er/sie/es
bestehe
wir
bestehen
ihr
bestehet
sie/Sie
bestehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bestanden
du
habest bestanden
er/sie/es
habe bestanden
wir
haben bestanden
ihr
habet bestanden
sie/Sie
haben bestanden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bestehen
du
werdest bestehen
er/sie/es
werde bestehen
wir
werden bestehen
ihr
werdet bestehen
sie/Sie
werden bestehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bestanden haben
du
werdest bestanden haben
er/sie/es
werde bestanden haben
wir
werden bestanden haben
ihr
werdet bestanden haben
sie/Sie
werden bestanden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bestünde; bestände
du
bestündest; beständest
er/sie/es
bestünde; bestände
wir
bestünden; beständen
ihr
bestündet; beständet
sie/Sie
bestünden; beständen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bestanden
du
hättest bestanden
er/sie/es
hätte bestanden
wir
hätten bestanden
ihr
hättet bestanden
sie/Sie
hätten bestanden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bestehen
du
würdest bestehen
er/sie/es
würde bestehen
wir
würden bestehen
ihr
würdet bestehen
sie/Sie
würden bestehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bestanden haben
du
würdest bestanden haben
er/sie/es
würde bestanden haben
wir
würden bestanden haben
ihr
würdet bestanden haben
sie/Sie
würden bestanden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bestehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
