Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dauere
du
dauerst
er/sie/es
dauere
wir
dauern
ihr
dauert
sie/Sie
dauern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedauert
du
habest gedauert
er/sie/es
habe gedauert
wir
haben gedauert
ihr
habet gedauert
sie/Sie
haben gedauert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dauern
du
werdest dauern
er/sie/es
werde dauern
wir
werden dauern
ihr
werdet dauern
sie/Sie
werden dauern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedauert haben
du
werdest gedauert haben
er/sie/es
werde gedauert haben
wir
werden gedauert haben
ihr
werdet gedauert haben
sie/Sie
werden gedauert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dauerte
du
dauertest
er/sie/es
dauerte
wir
dauerten
ihr
dauertet
sie/Sie
dauerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedauert
du
hättest gedauert
er/sie/es
hätte gedauert
wir
hätten gedauert
ihr
hättet gedauert
sie/Sie
hätten gedauert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dauern
du
würdest dauern
er/sie/es
würde dauern
wir
würden dauern
ihr
würdet dauern
sie/Sie
würden dauern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedauert haben
du
würdest gedauert haben
er/sie/es
würde gedauert haben
wir
würden gedauert haben
ihr
würdet gedauert haben
sie/Sie
würden gedauert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dauern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
