Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erachte
du
erachtest
er/sie/es
erachte
wir
erachten
ihr
erachtet
sie/Sie
erachten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erachtet
du
habest erachtet
er/sie/es
habe erachtet
wir
haben erachtet
ihr
habet erachtet
sie/Sie
haben erachtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erachten
du
werdest erachten
er/sie/es
werde erachten
wir
werden erachten
ihr
werdet erachten
sie/Sie
werden erachten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erachtet haben
du
werdest erachtet haben
er/sie/es
werde erachtet haben
wir
werden erachtet haben
ihr
werdet erachtet haben
sie/Sie
werden erachtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erachtete
du
erachtetest
er/sie/es
erachtete
wir
erachteten
ihr
erachtetet
sie/Sie
erachteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erachtet
du
hättest erachtet
er/sie/es
hätte erachtet
wir
hätten erachtet
ihr
hättet erachtet
sie/Sie
hätten erachtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erachten
du
würdest erachten
er/sie/es
würde erachten
wir
würden erachten
ihr
würdet erachten
sie/Sie
würden erachten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erachtet haben
du
würdest erachtet haben
er/sie/es
würde erachtet haben
wir
würden erachtet haben
ihr
würdet erachtet haben
sie/Sie
würden erachtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erachten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
