Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
eröffne
du
eröffnest
er/sie/es
eröffne
wir
eröffnen
ihr
eröffnet
sie/Sie
eröffnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eröffnet
du
habest eröffnet
er/sie/es
habe eröffnet
wir
haben eröffnet
ihr
habet eröffnet
sie/Sie
haben eröffnet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde eröffnen
du
werdest eröffnen
er/sie/es
werde eröffnen
wir
werden eröffnen
ihr
werdet eröffnen
sie/Sie
werden eröffnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eröffnet haben
du
werdest eröffnet haben
er/sie/es
werde eröffnet haben
wir
werden eröffnet haben
ihr
werdet eröffnet haben
sie/Sie
werden eröffnet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
eröffnete
du
eröffnetest
er/sie/es
eröffnete
wir
eröffneten
ihr
eröffnetet
sie/Sie
eröffneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eröffnet
du
hättest eröffnet
er/sie/es
hätte eröffnet
wir
hätten eröffnet
ihr
hättet eröffnet
sie/Sie
hätten eröffnet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde eröffnen
du
würdest eröffnen
er/sie/es
würde eröffnen
wir
würden eröffnen
ihr
würdet eröffnen
sie/Sie
würden eröffnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eröffnet haben
du
würdest eröffnet haben
er/sie/es
würde eröffnet haben
wir
würden eröffnet haben
ihr
würdet eröffnet haben
sie/Sie
würden eröffnet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [eröffnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
