Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
feuere
du
feuerst
er/sie/es
feuere
wir
feuern
ihr
feuert
sie/Sie
feuern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefeuert
du
habest gefeuert
er/sie/es
habe gefeuert
wir
haben gefeuert
ihr
habet gefeuert
sie/Sie
haben gefeuert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde feuern
du
werdest feuern
er/sie/es
werde feuern
wir
werden feuern
ihr
werdet feuern
sie/Sie
werden feuern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefeuert haben
du
werdest gefeuert haben
er/sie/es
werde gefeuert haben
wir
werden gefeuert haben
ihr
werdet gefeuert haben
sie/Sie
werden gefeuert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
feuerte
du
feuertest
er/sie/es
feuerte
wir
feuerten
ihr
feuertet
sie/Sie
feuerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefeuert
du
hättest gefeuert
er/sie/es
hätte gefeuert
wir
hätten gefeuert
ihr
hättet gefeuert
sie/Sie
hätten gefeuert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde feuern
du
würdest feuern
er/sie/es
würde feuern
wir
würden feuern
ihr
würdet feuern
sie/Sie
würden feuern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefeuert haben
du
würdest gefeuert haben
er/sie/es
würde gefeuert haben
wir
würden gefeuert haben
ihr
würdet gefeuert haben
sie/Sie
würden gefeuert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [feuern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
