Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
filtere
du
filterst
er/sie/es
filtere
wir
filtern
ihr
filtert
sie/Sie
filtern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefiltert
du
habest gefiltert
er/sie/es
habe gefiltert
wir
haben gefiltert
ihr
habet gefiltert
sie/Sie
haben gefiltert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde filtern
du
werdest filtern
er/sie/es
werde filtern
wir
werden filtern
ihr
werdet filtern
sie/Sie
werden filtern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefiltert haben
du
werdest gefiltert haben
er/sie/es
werde gefiltert haben
wir
werden gefiltert haben
ihr
werdet gefiltert haben
sie/Sie
werden gefiltert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
filterte
du
filtertest
er/sie/es
filterte
wir
filterten
ihr
filtertet
sie/Sie
filterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefiltert
du
hättest gefiltert
er/sie/es
hätte gefiltert
wir
hätten gefiltert
ihr
hättet gefiltert
sie/Sie
hätten gefiltert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde filtern
du
würdest filtern
er/sie/es
würde filtern
wir
würden filtern
ihr
würdet filtern
sie/Sie
würden filtern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefiltert haben
du
würdest gefiltert haben
er/sie/es
würde gefiltert haben
wir
würden gefiltert haben
ihr
würdet gefiltert haben
sie/Sie
würden gefiltert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [filtern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
