Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
glätte
du
glättest
er/sie/es
glätte
wir
glätten
ihr
glättet
sie/Sie
glätten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geglättet
du
habest geglättet
er/sie/es
habe geglättet
wir
haben geglättet
ihr
habet geglättet
sie/Sie
haben geglättet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde glätten
du
werdest glätten
er/sie/es
werde glätten
wir
werden glätten
ihr
werdet glätten
sie/Sie
werden glätten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geglättet haben
du
werdest geglättet haben
er/sie/es
werde geglättet haben
wir
werden geglättet haben
ihr
werdet geglättet haben
sie/Sie
werden geglättet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
glättete
du
glättetest
er/sie/es
glättete
wir
glätteten
ihr
glättetet
sie/Sie
glätteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geglättet
du
hättest geglättet
er/sie/es
hätte geglättet
wir
hätten geglättet
ihr
hättet geglättet
sie/Sie
hätten geglättet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde glätten
du
würdest glätten
er/sie/es
würde glätten
wir
würden glätten
ihr
würdet glätten
sie/Sie
würden glätten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geglättet haben
du
würdest geglättet haben
er/sie/es
würde geglättet haben
wir
würden geglättet haben
ihr
würdet geglättet haben
sie/Sie
würden geglättet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [glätten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
