Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
klappe
du
klappest
er/sie/es
klappe
wir
klappen
ihr
klappet
sie/Sie
klappen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geklappt
du
habest geklappt
er/sie/es
habe geklappt
wir
haben geklappt
ihr
habet geklappt
sie/Sie
haben geklappt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde klappen
du
werdest klappen
er/sie/es
werde klappen
wir
werden klappen
ihr
werdet klappen
sie/Sie
werden klappen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geklappt haben
du
werdest geklappt haben
er/sie/es
werde geklappt haben
wir
werden geklappt haben
ihr
werdet geklappt haben
sie/Sie
werden geklappt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
klappte
du
klapptest
er/sie/es
klappte
wir
klappten
ihr
klapptet
sie/Sie
klappten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geklappt
du
hättest geklappt
er/sie/es
hätte geklappt
wir
hätten geklappt
ihr
hättet geklappt
sie/Sie
hätten geklappt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde klappen
du
würdest klappen
er/sie/es
würde klappen
wir
würden klappen
ihr
würdet klappen
sie/Sie
würden klappen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geklappt haben
du
würdest geklappt haben
er/sie/es
würde geklappt haben
wir
würden geklappt haben
ihr
würdet geklappt haben
sie/Sie
würden geklappt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [klappen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
