Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kopiere
du
kopierest
er/sie/es
kopiere
wir
kopieren
ihr
kopieret
sie/Sie
kopieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe kopiert
du
habest kopiert
er/sie/es
habe kopiert
wir
haben kopiert
ihr
habet kopiert
sie/Sie
haben kopiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kopieren
du
werdest kopieren
er/sie/es
werde kopieren
wir
werden kopieren
ihr
werdet kopieren
sie/Sie
werden kopieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde kopiert haben
du
werdest kopiert haben
er/sie/es
werde kopiert haben
wir
werden kopiert haben
ihr
werdet kopiert haben
sie/Sie
werden kopiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kopierte
du
kopiertest
er/sie/es
kopierte
wir
kopierten
ihr
kopiertet
sie/Sie
kopierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte kopiert
du
hättest kopiert
er/sie/es
hätte kopiert
wir
hätten kopiert
ihr
hättet kopiert
sie/Sie
hätten kopiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kopieren
du
würdest kopieren
er/sie/es
würde kopieren
wir
würden kopieren
ihr
würdet kopieren
sie/Sie
würden kopieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde kopiert haben
du
würdest kopiert haben
er/sie/es
würde kopiert haben
wir
würden kopiert haben
ihr
würdet kopiert haben
sie/Sie
würden kopiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kopieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
