Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
koste
du
kostest
er/sie/es
koste
wir
kosten
ihr
kostet
sie/Sie
kosten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekostet
du
habest gekostet
er/sie/es
habe gekostet
wir
haben gekostet
ihr
habet gekostet
sie/Sie
haben gekostet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kosten
du
werdest kosten
er/sie/es
werde kosten
wir
werden kosten
ihr
werdet kosten
sie/Sie
werden kosten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekostet haben
du
werdest gekostet haben
er/sie/es
werde gekostet haben
wir
werden gekostet haben
ihr
werdet gekostet haben
sie/Sie
werden gekostet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kostete
du
kostetest
er/sie/es
kostete
wir
kosteten
ihr
kostetet
sie/Sie
kosteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekostet
du
hättest gekostet
er/sie/es
hätte gekostet
wir
hätten gekostet
ihr
hättet gekostet
sie/Sie
hätten gekostet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kosten
du
würdest kosten
er/sie/es
würde kosten
wir
würden kosten
ihr
würdet kosten
sie/Sie
würden kosten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekostet haben
du
würdest gekostet haben
er/sie/es
würde gekostet haben
wir
würden gekostet haben
ihr
würdet gekostet haben
sie/Sie
würden gekostet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kosten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
