Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kühle
du
kühlest
er/sie/es
kühle
wir
kühlen
ihr
kühlet
sie/Sie
kühlen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekühlt
du
habest gekühlt
er/sie/es
habe gekühlt
wir
haben gekühlt
ihr
habet gekühlt
sie/Sie
haben gekühlt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kühlen
du
werdest kühlen
er/sie/es
werde kühlen
wir
werden kühlen
ihr
werdet kühlen
sie/Sie
werden kühlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekühlt haben
du
werdest gekühlt haben
er/sie/es
werde gekühlt haben
wir
werden gekühlt haben
ihr
werdet gekühlt haben
sie/Sie
werden gekühlt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kühlte
du
kühltest
er/sie/es
kühlte
wir
kühlten
ihr
kühltet
sie/Sie
kühlten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekühlt
du
hättest gekühlt
er/sie/es
hätte gekühlt
wir
hätten gekühlt
ihr
hättet gekühlt
sie/Sie
hätten gekühlt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kühlen
du
würdest kühlen
er/sie/es
würde kühlen
wir
würden kühlen
ihr
würdet kühlen
sie/Sie
würden kühlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekühlt haben
du
würdest gekühlt haben
er/sie/es
würde gekühlt haben
wir
würden gekühlt haben
ihr
würdet gekühlt haben
sie/Sie
würden gekühlt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kühlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
