Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kümmere
du
kümmerest
er/sie/es
kümmere
wir
kümmern
ihr
kümmert
sie/Sie
kümmern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekümmert
du
habest gekümmert
er/sie/es
habe gekümmert
wir
haben gekümmert
ihr
habet gekümmert
sie/Sie
haben gekümmert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kümmern
du
werdest kümmern
er/sie/es
werde kümmern
wir
werden kümmern
ihr
werdet kümmern
sie/Sie
werden kümmern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekümmert haben
du
werdest gekümmert haben
er/sie/es
werde gekümmert haben
wir
werden gekümmert haben
ihr
werdet gekümmert haben
sie/Sie
werden gekümmert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kümmerte
du
kümmertest
er/sie/es
kümmerte
wir
kümmerten
ihr
kümmertet
sie/Sie
kümmerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekümmert
du
hättest gekümmert
er/sie/es
hätte gekümmert
wir
hätten gekümmert
ihr
hättet gekümmert
sie/Sie
hätten gekümmert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kümmern
du
würdest kümmern
er/sie/es
würde kümmern
wir
würden kümmern
ihr
würdet kümmern
sie/Sie
würden kümmern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekümmert haben
du
würdest gekümmert haben
er/sie/es
würde gekümmert haben
wir
würden gekümmert haben
ihr
würdet gekümmert haben
sie/Sie
würden gekümmert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kümmern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
