Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
präge
du
prägest
er/sie/es
präge
wir
prägen
ihr
präget
sie/Sie
prägen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geprägt
du
habest geprägt
er/sie/es
habe geprägt
wir
haben geprägt
ihr
habet geprägt
sie/Sie
haben geprägt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde prägen
du
werdest prägen
er/sie/es
werde prägen
wir
werden prägen
ihr
werdet prägen
sie/Sie
werden prägen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geprägt haben
du
werdest geprägt haben
er/sie/es
werde geprägt haben
wir
werden geprägt haben
ihr
werdet geprägt haben
sie/Sie
werden geprägt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
prägte
du
prägtest
er/sie/es
prägte
wir
prägten
ihr
prägtet
sie/Sie
prägten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geprägt
du
hättest geprägt
er/sie/es
hätte geprägt
wir
hätten geprägt
ihr
hättet geprägt
sie/Sie
hätten geprägt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde prägen
du
würdest prägen
er/sie/es
würde prägen
wir
würden prägen
ihr
würdet prägen
sie/Sie
würden prägen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geprägt haben
du
würdest geprägt haben
er/sie/es
würde geprägt haben
wir
würden geprägt haben
ihr
würdet geprägt haben
sie/Sie
würden geprägt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [prägen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
