Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rühre
du
rührest
er/sie/es
rühre
wir
rühren
ihr
rühret
sie/Sie
rühren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerührt
du
habest gerührt
er/sie/es
habe gerührt
wir
haben gerührt
ihr
habet gerührt
sie/Sie
haben gerührt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rühren
du
werdest rühren
er/sie/es
werde rühren
wir
werden rühren
ihr
werdet rühren
sie/Sie
werden rühren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerührt haben
du
werdest gerührt haben
er/sie/es
werde gerührt haben
wir
werden gerührt haben
ihr
werdet gerührt haben
sie/Sie
werden gerührt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rührte
du
rührtest
er/sie/es
rührte
wir
rührten
ihr
rührtet
sie/Sie
rührten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerührt
du
hättest gerührt
er/sie/es
hätte gerührt
wir
hätten gerührt
ihr
hättet gerührt
sie/Sie
hätten gerührt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rühren
du
würdest rühren
er/sie/es
würde rühren
wir
würden rühren
ihr
würdet rühren
sie/Sie
würden rühren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerührt haben
du
würdest gerührt haben
er/sie/es
würde gerührt haben
wir
würden gerührt haben
ihr
würdet gerührt haben
sie/Sie
würden gerührt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rühren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
