Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
saufe
du
saufest
er/sie/es
saufe
wir
saufen
ihr
saufet
sie/Sie
saufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesoffen
du
habest gesoffen
er/sie/es
habe gesoffen
wir
haben gesoffen
ihr
habet gesoffen
sie/Sie
haben gesoffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde saufen
du
werdest saufen
er/sie/es
werde saufen
wir
werden saufen
ihr
werdet saufen
sie/Sie
werden saufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesoffen haben
du
werdest gesoffen haben
er/sie/es
werde gesoffen haben
wir
werden gesoffen haben
ihr
werdet gesoffen haben
sie/Sie
werden gesoffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
söffe
du
söffest; söffst
er/sie/es
söffe
wir
söffen
ihr
söffet; söfft
sie/Sie
söffen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesoffen
du
hättest gesoffen
er/sie/es
hätte gesoffen
wir
hätten gesoffen
ihr
hättet gesoffen
sie/Sie
hätten gesoffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde saufen
du
würdest saufen
er/sie/es
würde saufen
wir
würden saufen
ihr
würdet saufen
sie/Sie
würden saufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesoffen haben
du
würdest gesoffen haben
er/sie/es
würde gesoffen haben
wir
würden gesoffen haben
ihr
würdet gesoffen haben
sie/Sie
würden gesoffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [saufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
