Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schieße
du
schießest
er/sie/es
schieße
wir
schießen
ihr
schießet
sie/Sie
schießen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschossen
du
habest geschossen
er/sie/es
habe geschossen
wir
haben geschossen
ihr
habet geschossen
sie/Sie
haben geschossen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schießen
du
werdest schießen
er/sie/es
werde schießen
wir
werden schießen
ihr
werdet schießen
sie/Sie
werden schießen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschossen haben
du
werdest geschossen haben
er/sie/es
werde geschossen haben
wir
werden geschossen haben
ihr
werdet geschossen haben
sie/Sie
werden geschossen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schösse
du
schössest
er/sie/es
schösse
wir
schössen
ihr
schösset
sie/Sie
schössen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschossen
du
hättest geschossen
er/sie/es
hätte geschossen
wir
hätten geschossen
ihr
hättet geschossen
sie/Sie
hätten geschossen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schießen
du
würdest schießen
er/sie/es
würde schießen
wir
würden schießen
ihr
würdet schießen
sie/Sie
würden schießen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschossen haben
du
würdest geschossen haben
er/sie/es
würde geschossen haben
wir
würden geschossen haben
ihr
würdet geschossen haben
sie/Sie
würden geschossen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [schießen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
