Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schlitze
du
schlitzest
er/sie/es
schlitze
wir
schlitzen
ihr
schlitzet
sie/Sie
schlitzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschlitzt
du
habest geschlitzt
er/sie/es
habe geschlitzt
wir
haben geschlitzt
ihr
habet geschlitzt
sie/Sie
haben geschlitzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schlitzen
du
werdest schlitzen
er/sie/es
werde schlitzen
wir
werden schlitzen
ihr
werdet schlitzen
sie/Sie
werden schlitzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschlitzt haben
du
werdest geschlitzt haben
er/sie/es
werde geschlitzt haben
wir
werden geschlitzt haben
ihr
werdet geschlitzt haben
sie/Sie
werden geschlitzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schlitzte
du
schlitztest
er/sie/es
schlitzte
wir
schlitzten
ihr
schlitztet
sie/Sie
schlitzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschlitzt
du
hättest geschlitzt
er/sie/es
hätte geschlitzt
wir
hätten geschlitzt
ihr
hättet geschlitzt
sie/Sie
hätten geschlitzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schlitzen
du
würdest schlitzen
er/sie/es
würde schlitzen
wir
würden schlitzen
ihr
würdet schlitzen
sie/Sie
würden schlitzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschlitzt haben
du
würdest geschlitzt haben
er/sie/es
würde geschlitzt haben
wir
würden geschlitzt haben
ihr
würdet geschlitzt haben
sie/Sie
würden geschlitzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schlitzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
