Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schwenke
du
schwenkest
er/sie/es
schwenke
wir
schwenken
ihr
schwenket
sie/Sie
schwenken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschwenkt
du
habest geschwenkt
er/sie/es
habe geschwenkt
wir
haben geschwenkt
ihr
habet geschwenkt
sie/Sie
haben geschwenkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schwenken
du
werdest schwenken
er/sie/es
werde schwenken
wir
werden schwenken
ihr
werdet schwenken
sie/Sie
werden schwenken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschwenkt haben
du
werdest geschwenkt haben
er/sie/es
werde geschwenkt haben
wir
werden geschwenkt haben
ihr
werdet geschwenkt haben
sie/Sie
werden geschwenkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schwenkte
du
schwenktest
er/sie/es
schwenkte
wir
schwenkten
ihr
schwenktet
sie/Sie
schwenkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschwenkt
du
hättest geschwenkt
er/sie/es
hätte geschwenkt
wir
hätten geschwenkt
ihr
hättet geschwenkt
sie/Sie
hätten geschwenkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schwenken
du
würdest schwenken
er/sie/es
würde schwenken
wir
würden schwenken
ihr
würdet schwenken
sie/Sie
würden schwenken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschwenkt haben
du
würdest geschwenkt haben
er/sie/es
würde geschwenkt haben
wir
würden geschwenkt haben
ihr
würdet geschwenkt haben
sie/Sie
würden geschwenkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schwenken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
