Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
springe
du
springest
er/sie/es
springe
wir
springen
ihr
springet
sie/Sie
springen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gesprungen
du
seiest gesprungen; seist gesprungen
er/sie/es
sei gesprungen
wir
seien gesprungen
ihr
seiet gesprungen
sie/Sie
seien gesprungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde springen
du
werdest springen
er/sie/es
werde springen
wir
werden springen
ihr
werdet springen
sie/Sie
werden springen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesprungen sein
du
werdest gesprungen sein
er/sie/es
werde gesprungen sein
wir
werden gesprungen sein
ihr
werdet gesprungen sein
sie/Sie
werden gesprungen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
spränge
du
sprängest; sprängst
er/sie/es
spränge
wir
sprängen
ihr
spränget; sprängt
sie/Sie
sprängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gesprungen
du
wärest gesprungen
er/sie/es
wäre gesprungen
wir
wären gesprungen
ihr
wäret gesprungen
sie/Sie
wären gesprungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde springen
du
würdest springen
er/sie/es
würde springen
wir
würden springen
ihr
würdet springen
sie/Sie
würden springen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesprungen sein
du
würdest gesprungen sein
er/sie/es
würde gesprungen sein
wir
würden gesprungen sein
ihr
würdet gesprungen sein
sie/Sie
würden gesprungen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [springen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
