Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stamme
du
stammest
er/sie/es
stamme
wir
stammen
ihr
stammet
sie/Sie
stammen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestammt
du
habest gestammt
er/sie/es
habe gestammt
wir
haben gestammt
ihr
habet gestammt
sie/Sie
haben gestammt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stammen
du
werdest stammen
er/sie/es
werde stammen
wir
werden stammen
ihr
werdet stammen
sie/Sie
werden stammen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestammt haben
du
werdest gestammt haben
er/sie/es
werde gestammt haben
wir
werden gestammt haben
ihr
werdet gestammt haben
sie/Sie
werden gestammt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stammte
du
stammtest
er/sie/es
stammte
wir
stammten
ihr
stammtet
sie/Sie
stammten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestammt
du
hättest gestammt
er/sie/es
hätte gestammt
wir
hätten gestammt
ihr
hättet gestammt
sie/Sie
hätten gestammt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stammen
du
würdest stammen
er/sie/es
würde stammen
wir
würden stammen
ihr
würdet stammen
sie/Sie
würden stammen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestammt haben
du
würdest gestammt haben
er/sie/es
würde gestammt haben
wir
würden gestammt haben
ihr
würdet gestammt haben
sie/Sie
würden gestammt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stammen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
