Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
streite
du
streitest
er/sie/es
streite
wir
streiten
ihr
streitet
sie/Sie
streiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestritten
du
habest gestritten
er/sie/es
habe gestritten
wir
haben gestritten
ihr
habet gestritten
sie/Sie
haben gestritten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde streiten
du
werdest streiten
er/sie/es
werde streiten
wir
werden streiten
ihr
werdet streiten
sie/Sie
werden streiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestritten haben
du
werdest gestritten haben
er/sie/es
werde gestritten haben
wir
werden gestritten haben
ihr
werdet gestritten haben
sie/Sie
werden gestritten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stritte
du
strittest
er/sie/es
stritte
wir
stritten
ihr
strittet
sie/Sie
stritten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestritten
du
hättest gestritten
er/sie/es
hätte gestritten
wir
hätten gestritten
ihr
hättet gestritten
sie/Sie
hätten gestritten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde streiten
du
würdest streiten
er/sie/es
würde streiten
wir
würden streiten
ihr
würdet streiten
sie/Sie
würden streiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestritten haben
du
würdest gestritten haben
er/sie/es
würde gestritten haben
wir
würden gestritten haben
ihr
würdet gestritten haben
sie/Sie
würden gestritten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [streiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
