Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
untermauere
du
untermauerst
er/sie/es
untermauere
wir
untermauern
ihr
untermauert
sie/Sie
untermauern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe untermauert
du
habest untermauert
er/sie/es
habe untermauert
wir
haben untermauert
ihr
habet untermauert
sie/Sie
haben untermauert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde untermauern
du
werdest untermauern
er/sie/es
werde untermauern
wir
werden untermauern
ihr
werdet untermauern
sie/Sie
werden untermauern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde untermauert haben
du
werdest untermauert haben
er/sie/es
werde untermauert haben
wir
werden untermauert haben
ihr
werdet untermauert haben
sie/Sie
werden untermauert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
untermauerte
du
untermauertest
er/sie/es
untermauerte
wir
untermauerten
ihr
untermauertet
sie/Sie
untermauerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte untermauert
du
hättest untermauert
er/sie/es
hätte untermauert
wir
hätten untermauert
ihr
hättet untermauert
sie/Sie
hätten untermauert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde untermauern
du
würdest untermauern
er/sie/es
würde untermauern
wir
würden untermauern
ihr
würdet untermauern
sie/Sie
würden untermauern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde untermauert haben
du
würdest untermauert haben
er/sie/es
würde untermauert haben
wir
würden untermauert haben
ihr
würdet untermauert haben
sie/Sie
würden untermauert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [untermauern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
