Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verarbeite
du
verarbeitest
er/sie/es
verarbeite
wir
verarbeiten
ihr
verarbeitet
sie/Sie
verarbeiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verarbeitet
du
habest verarbeitet
er/sie/es
habe verarbeitet
wir
haben verarbeitet
ihr
habet verarbeitet
sie/Sie
haben verarbeitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verarbeiten
du
werdest verarbeiten
er/sie/es
werde verarbeiten
wir
werden verarbeiten
ihr
werdet verarbeiten
sie/Sie
werden verarbeiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verarbeitet haben
du
werdest verarbeitet haben
er/sie/es
werde verarbeitet haben
wir
werden verarbeitet haben
ihr
werdet verarbeitet haben
sie/Sie
werden verarbeitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verarbeitete
du
verarbeitetest
er/sie/es
verarbeitete
wir
verarbeiteten
ihr
verarbeitetet
sie/Sie
verarbeiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verarbeitet
du
hättest verarbeitet
er/sie/es
hätte verarbeitet
wir
hätten verarbeitet
ihr
hättet verarbeitet
sie/Sie
hätten verarbeitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verarbeiten
du
würdest verarbeiten
er/sie/es
würde verarbeiten
wir
würden verarbeiten
ihr
würdet verarbeiten
sie/Sie
würden verarbeiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verarbeitet haben
du
würdest verarbeitet haben
er/sie/es
würde verarbeitet haben
wir
würden verarbeitet haben
ihr
würdet verarbeitet haben
sie/Sie
würden verarbeitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verarbeiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
