Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verderbe
du
verderbest
er/sie/es
verderbe
wir
verderben
ihr
verderbet
sie/Sie
verderben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verdorben
du
habest verdorben
er/sie/es
habe verdorben
wir
haben verdorben
ihr
habet verdorben
sie/Sie
haben verdorben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verderben
du
werdest verderben
er/sie/es
werde verderben
wir
werden verderben
ihr
werdet verderben
sie/Sie
werden verderben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verdorben haben
du
werdest verdorben haben
er/sie/es
werde verdorben haben
wir
werden verdorben haben
ihr
werdet verdorben haben
sie/Sie
werden verdorben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verdürbe
du
verdürbest; verdürbst
er/sie/es
verdürbe
wir
verdürben
ihr
verdürbet; verdürbt
sie/Sie
verdürben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verdorben
du
hättest verdorben
er/sie/es
hätte verdorben
wir
hätten verdorben
ihr
hättet verdorben
sie/Sie
hätten verdorben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verderben
du
würdest verderben
er/sie/es
würde verderben
wir
würden verderben
ihr
würdet verderben
sie/Sie
würden verderben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verdorben haben
du
würdest verdorben haben
er/sie/es
würde verdorben haben
wir
würden verdorben haben
ihr
würdet verdorben haben
sie/Sie
würden verdorben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [verderben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
