Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verdrieße
du
verdrießest
er/sie/es
verdrieße
wir
verdrießen
ihr
verdrießet
sie/Sie
verdrießen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verdrossen
du
habest verdrossen
er/sie/es
habe verdrossen
wir
haben verdrossen
ihr
habet verdrossen
sie/Sie
haben verdrossen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verdrießen
du
werdest verdrießen
er/sie/es
werde verdrießen
wir
werden verdrießen
ihr
werdet verdrießen
sie/Sie
werden verdrießen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verdrossen haben
du
werdest verdrossen haben
er/sie/es
werde verdrossen haben
wir
werden verdrossen haben
ihr
werdet verdrossen haben
sie/Sie
werden verdrossen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verdrösse
du
verdrössest
er/sie/es
verdrösse
wir
verdrössen
ihr
verdrösset
sie/Sie
verdrössen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verdrossen
du
hättest verdrossen
er/sie/es
hätte verdrossen
wir
hätten verdrossen
ihr
hättet verdrossen
sie/Sie
hätten verdrossen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verdrießen
du
würdest verdrießen
er/sie/es
würde verdrießen
wir
würden verdrießen
ihr
würdet verdrießen
sie/Sie
würden verdrießen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verdrossen haben
du
würdest verdrossen haben
er/sie/es
würde verdrossen haben
wir
würden verdrossen haben
ihr
würdet verdrossen haben
sie/Sie
würden verdrossen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [verdrießen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
